ALFADENT

Záchovná stomatológia

Záchovná stomatológia je odbor zubného lekárstva, ktorý sa zaoberá vyplňovaním defektov zubov, ako napr. plombami, ústnou hygienou, koreňovými výplňami.

Zubný kaz

Kedysi bol zubný kaz zriedkavým problémom ľudí, až kým nespoznali sladkú chuť cukru. S narastajúcou konzumáciou cukru narastal aj problém zubného kazu. Cukor veľmi úzko súvisí so zubným kazom. V ústach máme približne 500 druhov známych baktérii, ktoré na to, aby prežili, potrebujú sacharidy (cukor). Postupne ho metabolizujú a premieňajú na kyseliny, ktoré poškodzujú povrch zubov a spôsobujú vznik zubného kazu. Tento proces sa málokedy zastaví v povrchovej časti zuba, oveľa častejšie postupuje hlbšie až k dreni zuba. Dreň je mäkké tkanivo vo vnútri zuba obsahujúce krvné cievy a nervy, ktoré udržiava zub živý. Našou snahou je udržať zuby živé a zdravé. Žiaľ, zubný kaz sa nedá liečiť, iba ak ide o začiatky kazu na povrchu zubnej skloviny. Ten sa dá odstrániť zvýšenou hygienou a používaním fluoridovaných zubných pást, vyplachovačiek atď. Inak ak raz zubný kaz vznikne, treba ho odstrániť spolu s poškodenou časťou zuba a tým zabrániť jeho ďalšiemu šíreniu. Najlepšie však je, predchádzať jeho vzniku správnou hygienou a zamerať sa na miesta kde vzniká najčastejšie (medzi zubné priestory, jamky, ryhy a krčková oblasť zubov).

Postup kazu

Tu vidíme postup zubného kazu zo skloviny cez zubnú dreň až ku kosti.

Zubný kaz sa stal v dnešnej dobe civilizačným ochorením. V starovekom Ríme trpelo týmto ochorením asi 30 % obyvateľov, v 19. storočí - 90 % a v dnešnej dobe asi 95 % populácie. Termín zubný kaz pochádza z latinského výrazu „caries“, čo v preklade do slovenčiny znamená „hniloba a rozklad“. Zubný kaz postihuje všetky vekové kategórie našej populácie.

Príčiny vzniku kazu môžu byť rôzne. Na vznik zubného kazu vplýva niekoľko faktorov. Po prvé príčina môže byť v sklovine, čiže v tvrdej časti zuba. Ďalej to môže závisieť od mikroorganizmov voľne žijúcich v ústnej dutine, alebo od výživy – zvlášť nebezpečný je cukor v akejkoľvek podobe a samozrejme od času jeho pôsobenia na zuby. Pod vplyvom mikroorganizmov, žijúcich v ústnej dutine dochádza k premene potravy nalepenej na plochách zubov na kyseliny. Baktérie, kyseliny, zvyšky potravy v kombinácii so slinami vytvárajú na zuboch povlak (zubný plak). Zubný plak je mäkká, lepivá substancia, ktorá sa nachádza na plochách zubov. Bohužiaľ zubný plak sa nedá odstrániť obyčajným vypláchnutím vodou, je potrebná na to zubná pasta aj kefka. Tento plak sa môže nachádzať nie len na žuvacích plochách, ale aj na korunkách, krčkoch zubov, nad – aj pod ďasnom. Jeho hlavnou zložkou sú baktérie, v ohromnom množstve (až niekoľko miliónov baktérií na 1mg). Množstvo a zloženie slín sú ďalšími faktormi, ktoré ovplyvňujú prostredie v ústach a tým aj rozšírenie zubného kazu. Zvýšené množstvo slín podmieňuje zriedenie a lepší odsun jedál. Zloženie slín má dôležitý význam pre neutralizovanie kyselín v ústnej dutine, pre antibakteriálny účinok a remineralizáciu.

Demineralizácia zubov

Na tomto obrázku vidíme demineralizáciu zubov, ktorá sa prejavuje bielymi odvápnenými škvrnami v krčkovej oblasti najviac na pravom dolnom očnom zube.

Zubný kaz sa prejavuje bielymi odvápnenými zónami, hnedastými fľakmi na sklovine, tmavými sfarbeniami alebo defektmi ("dierami") v zube. Rovnako môže byť príčinou pre uvoľnenie alebo stratu už existujúcich výplní. Sprievodnými javmi pokročilého zubného kazu sú stále pretrvávajúce alebo občasné bolesti a aj extrémna citlivosť zubov pri sladkých, horúcich alebo studených jedlách. Často sa však veľmi dlho neukazujú žiadne alebo len malé bolestivé symptómy. Zubným kazom sú častejšie postihované horné zuby a obzvlášť sú na zubný kaz citlivé predovšetkým medzizubné priestory, vpadnutia v zubnom reliéfe a prechod zo zubnej korunky na zubný koreň.

Diagnóza zubného kazu

Zubný kaz môžeme spozorovať aj sami pri vlastnej kontrole úst. Neozbrojeným okom sú viditeľné biele škvrny, ktoré predstavujú zóny odvápnenia skloviny, hnedé škvrny, ktoré okrem odvápnenia obsahujú aj pigmenty z potravy, tmavé podfarbenia alebo defekty, ktoré sú nielen viditeľné, ale môžu byť aj citlivé. Citlivosť môže vznikať pri požití jedla alebo nápojov kyslej, sladkej, studenej a teplej povahy. Samozrejme, zubný kaz sa nemusí prejavovať vždy citlivosťou alebo bolesťami. Pri vyšetrení stomatológ hľadá takéto útvary na žuvacích plochách zubov, v medzi zubných priestoroch, ostatných plochách a krčkoch zubov. V diagnostike stomatológovi môže pomôcť aj röntgenová snímka, rôzne špeciálne prístroje, presvietenie zubov špeciálnymi lampami. Kaz môže postihovať nie len sklovinu, tzv. iniciálny kaz, ale môže postupovať aj hlbšie a postihovať zubovinu – stredný kaz. Kaz v blízkosti nervu zuba nazývame hlboký kaz, ak kaz prenikne do zubnej drene, nastáva poškodenie koreňového systému zuba, čo vyžaduje endodontické ošetrenie zuba.

Terapia pri zubnom kaze

Podľa rozšírenia, lokalizácie a vážnosti zubného kazu máme rôzne možnosti, ako zub vyliečiť a opäť obnoviť jeho formu a funkciu. Ak je to možné, tak sa ložisko kariesu odstráni pomocou zubnej vŕtačky. Až na výnimky pri čisto povrchových defektoch, používame lokálnu anestéziu (znecitlivením zuba sa zabezpečí bezbolestné ošetrenie). Pri zubnom kaze v blízkosti nervu sú často potrebné ďalšie zákroky. Ak by bolo nervové tkanivo už v nejakej forme postihnuté, tak si terapia ako prvé vyžaduje odstránenie zubného nervu s výplňou koreňového kanálika (výplň zubného koreňa). Vzniknutý defekt zubnej korunky sa príslušne ošetrí podľa jeho rozšírenia a polohy. Stabilita zuba, funkcionalita žuvania a estetika musia byť znovu uspokojivo vytvorené.

Endodoncia

Zubná dreň je osobité tkanivo obsahujúce cievy a nervy, ktoré sa nachádza vnútri zuba a v koreňových kanálikoch. Udržuje zub živý a citlivý. Najčastejšie je zubná dreň poškodená zubným kazom, ktorý prerastie z povrchu zuba až k jeho dreni. Niekedy je zubná dreň poškodená úrazom, a to hlavne na predných zuboch. Ak sa zubná dreň poškodí, reaguje zápalom, opuchom a bolestivosťou. Niekedy, však môže bezbolestne odumrieť, pričom odumretá zubná dreň môže po čase tiež vyvolať zápal a bolesť. Úlohou endodoncie je bezbolestné odstránenie poškodenej zubnej drene a zaplnenie koreňových kanálikov (vyplnenie dutiniek a kanálikov, ktoré predtým obsahovali zubnú dreň). Pri tomto ošetrení sa používa Apexlokátor – prístroj na meranie koreňových kanálikov pomocou modernej technológie. Ďalej použitie Ozónu znižuje množstvo baktérii v koreňových kanálikoch a zlepšuje prognózu ošetrovaného zuba a znižuje riziko jeho opätovného vzniku pod výplňou. A napokon kontrola zaplnenia koreňových kanálikov pomocou RTG.

Pečatenie zubov

Dôvodom pečatenia zadných zubov je fakt, že žuvacie plochy týchto zubov majú členitý, ryhovaný, niekedy až porézny povrch. Tento povrch je vhodné miesto na ukladanie zvyškov potravy, v ktorých najčastejšie dochádza k procesom, vedúcim k tvorbe zubného kazu. Predísť tomuto je možné zapečatením uvedených rýh.

Na tomto obrázku vidíme demineralizáciu zubov, ktorá sa prejavuje bielymi odvápnenými škvrnami v krčkovej oblasti najviac na pravom dolnom očnom zube.

Samotné pečatenie pozostáva z nasledujúcich krokov:

  • vyčistenie zuba špeciálnou pastou,
  • príprava rýh zuba,
  • nanesenie a vytvrdenie hmoty na pečatenie,
  • lokálna fluoridácia povrchu zuba.

Zub, ošetrený takýmto spôsobom, má hladký povrch a nemá hlboké ryhy, do ktorých by sa mohli usadzovať zvyšky jedla. Toto je základný princíp preventívnej ochrany žuvacích plôch pred zubným kazom.

Stomatológovia odporúčajú pečatiť zuby deťom hneď po tom, čo dôjde k ich prerezaniu na povrch. Pečatiť je možné mliečne zuby, hlavne ak majú hlboké ryhy. Obmedzí sa tým prvotné infikovanie detského chrupu zubným kazom a následné šírenie kazu na trvalé zuby. Ale prioritne pečatíme trvalé zuby. Ide o štyri zuby – prvé moláre (šestky), ktoré sa u detí objavia približne vo veku šiestich rokov. Pečatiť je možné aj niektoré prípady plombovaných zubov, závisí to od odborného posúdenia stomatológa. Je možné pečatiť zuby aj dospelým pacientom, v súčasnosti je to bežné ošetrenie v záchovnej stomatológii. Pečatenie vydrží 3 až 5 rokov, kým sa nezhryzie alebo nepoškodí iným spôsobom. Odporúčame pacientom absolvovať stomatologickú prehliadku každých 6 mesiacov, najmä v prípade, že nemajú zapečatené zuby. V praxi sa používajú biele alebo priesvitné pečatidlá. Odporúčame používať biele pečatidlá, kvôli jednoduchej vizuálnej kontrole stavu zapečatenia rýh. Pečatenie nenahrádza fluoridáciu, ale kombinácia pečatenia a fluoridácie zubov znásobuje efekt preventívnej ochrany pred zubným kazom.

Mnohoročné výsledky pečatenia stomatológmi jednoznačne potvrdili, že pečatenie rýh zadných zubov podstatným spôsobom znižuje tvorbu zubného kazu na týchto miestach. Tiež treba podotknúť, že pečatenie je ekonomicky najvýhodnejšia ochrana pred zubným kazom.

Pečatenie zubov

Pečatenie zubov

Výplňové materiály v stomatológii

V súčasnosti najviac používané výplňové materiály sa rozdeľujú do troch hlavných skupín: amalgámy, fotokompozity a skloionomerné cementy. Každý materiál má svoje špecifické fyzikálne a chemické vlastnosti, s ich časovou stálosťou. V každej skupine môžeme nájsť materiály so špičkovými, ale aj menej výraznými vlastnosťami. Je pochopiteľné, že sa tak isto líšia v cene.

Amalgámy

Amalgámy sú najstaršie výplňové materiály. Vznikajú zmiešaním ortuti so zliatinou, ktorá obsahuje striebro, meď a zinok alebo cín. A preto v 80-tých rokoch začala diskusia o amalgáme, ktorý obsahuje tieto látky. Odvtedy bolo urobených veľa vedeckých pozorovaní a klinických štúdii. Za jeho použitie hovoria viac ako 100 ročné skúsenosti v celom svete. Je vynikajúcou výplňovou hmotou v distálnom úseku (zadné zuby). Táto spracovaná hmota, pozostávajúca s vyššie uvedených elementov sa natlačí do pripraveného priestoru v zube. Hmota amalgámu nepriľne k zubu, takže medzi výplňou a zubom nevzniká žiadna chemická väzba. Amalgám nevypadne zo zuba preto, lebo je vtesnaný do obráteného kónusového otvoru zuba. Tuhne po niekoľkých minútach, maximálnu tvrdosť dosiahne do dvoch hodín. Pomer prvkov v zliatine, množstvo ortuti, čas a spôsob miešania definujú dĺžku tuhnutia a výsledné vlastnosti stuhnutej hmoty - plomby. Moderné amalgámy sa dodávajú v kapsliach s presne dávkovanou zmesou a miešanie zabezpečuje miešač amalgámu. Tým je minimalizovaný ľudský faktor pri príprave. Správne pripravený a aplikovaný amalgám vytvára pevnú, nekorodujúcu plombu s dobrým okrajovým uzáverom (prechod medzi plombou a zubom). Je dobre leštiteľný a pri aplikácii nevyžaduje absolútne suché prostredie. Musíme podotknúť, že amalgám patrí k najlacnejším výplniam, ktoré sa používajú v záchovnej stomatológii.

Nevýhodou amalgámu je hlavne nízky estetický efekt (amalgám je tmavej farby) a potreba odvŕtania značnej časti zuba za účelom vytvorenia kónusovej diery. Jeho použitie je nevhodné na mliečne zuby. Problematické môžu byť staré amalgámové výplne, vytvorené v dobách, kedy ešte neboli k dispozícii kvalitné amalgámy. Jednou z ďalších nevýhod amalgámov je tzv. galvanická reakcia (vytvorenie elektrického prúdu v ústach medzi rôznymi druhmi amalgámu alebo medzi amalgámom a inými kovmi, ako napr. zlatými korunkami). Symptómami galvanickej reakcie sú chuť kovu v ústach a bolesť.

Fotokompozity

Moderné fotokompozity sú zmesou organického spojiva a anorganického plniva, ktoré tuhnú procesom polymerizácie. Fotokompozit umožňuje veľmi šetrnú preparáciu zuba, kvôli tomu, že nemusí sa tvarovať priestor diery do žiadneho špeciálneho tvaru. Tým sa preparácia zúži iba na odstránenie kazu a poškodeného zubného tkaniva. A to vďaka tomu, že fotokompozit priľne k zubu pomocou adhezíva - medzi materiálom plomby a zubom vzniká pevná väzba.

Výplňový materiál pri aplikácii sa nanáša v tenkých vrstvách a polymerizuje svetelnou lampou. Nanášanie a vytvrdzovanie polymerizovaného materiálu v tenkých vrstvách eliminuje kontrakciu kompozitov pri polymerizácii (stvrďovanie plomb).

Kvalitné kompozity sa vyrábajú vo viacerých farbách a odtieňoch, a sú svojimi vlastnosťami určené pre tvorbu vysokoestetických plomb a rekonštrukciu predných, ale aj zadných zubov. Plomba z kvalitného kompozitu má jemnú štruktúru, nie je pórovitá, je pevná, odolná voči oteru, farebne a tvarovo stabilná a tvorí dobrý okrajový uzáver.

Možnosť farebného vyskladania plomby a následného leštenia do vysokého lesku umožňuje vytvárať výplne, ktoré sú na nerozoznanie od skutočného zuba. Musíme zdôrazniť, že takéto vlastnosti majú iba plomby zo skutočne kvalitných fotokompozitov. Najvýraznejšie estetické vlastnosti majú nanokompozity. Vzhľadom k estetických kvalitám tohto materiálu jeho cenové relácie sú vyššie v porovnaní s amalgámom. Tiež preto, lebo vyžaduje precíznejšie a komplikovanejšie spracovanie. Estetický výsledok je však oproti amalgámu omnoho lepší. Kompozitné výplne sa mikromechanicky viažu ku zubným štruktúram, preto aj preparácia zubu nie je tak rozsiahla ako pri amalgáme. Mechanické vlastnosti kondenzovateľných kompozitov sú veľmi blízke mechanickým vlastnostiam zubných tkanív.

Jednou z nevýhod kompozitov je, že sú aplikovateľné len na suchých plochách ústnej dutiny.

Skloionomérne cementy

Skloionomérne cementy sú rozdelené do štyroch skupín: výplňové, podložkové, fixačné a preventívne - pečatidlá. Podľa princípu tvrdnutia ich delíme na chemicky tvrdené cementy a cementy, ktoré sa tvrdia svetelnou lampou. Ich hlavnou výhodou je dobrá priľnavosť k zubu a výborný preventívny účinok, pretože vylučujú fluór, ktorý spôsobuje remineralizáciu.

Použitie skloionomérneho cementu nevyžaduje absolútne suché plochy, preto sa tento materiál dá použiť aj na miestach, kde nie je možné zabezpečiť suché prostredie, napríklad pri krčkových kazoch. Oproti fotokompozitu má horšie mechanické vlastnosti - slabú tvrdosť, a horšie estetické vlastnosti - nízku farebnosť, pórovitosť a slabý alebo žiadny lesk.

Je to vhodný materiál napríklad ako výplň do mliečnych zubov, kde úplné odstránenie kazu môže byť problematické v dôsledku neposednosti dieťaťa. V tomto prípade skloionomerný cement vylučovaním fluóru spôsobí remineralizáciu a tvorbu terciálneho dentínu.

Výhodou Skloionomérnych cementov je ich chemická väzba na tvrdé zubné tkanivo a uvoľňovanie fluoridových iónov. Tieto majú kariostatický a antimikrobiálny efekt. Využívajú sa ako podložkové cementy pod výplne. Sú vhodné ako výplň u dočasného chrupu detí, pretože sú pomerne jednoducho spracovateľné a nevyžadujú absolútne suché prostredie. Ich estetický efekt je podobný kompozitným výplniam, ale nevyrovná sa mu. Ceny skloionomérnych cementov sú podobné fotokompozítnym materiálom.

Musíme tiež podotknúť význam Estetickej stomatológie, ktorá sa zaoberá rekonštrukciou frontálnych (predných) zubov pomocou najmodernejších kompozitných materiálov s použitím vrstviacej techniky pre dosiahnutie vysokej estetiky. V súčasnosti máme možnosti použitia keramických faziet pri rozsiahlych rekonštrukciách pre prirodzený vzhľad poškodených zubov.

autor: MUDr. M. Nawaf